Ôsmy  dlhohrajúci album newyorských BDM kráľov bol rovnako „dlho očakávaný“ ako vlastne všetko, čo vydali po „Effigy Of The Forgotten“ (ak by sme mali vypichnúť dávne nahrávky, ktoré sformovali najextrémnejšiu formu death metalu, táto je niekde v prvej trojke), a tak sa každá nová informácia stretla s veľkým záujmom a búrlivou diskusiou. Najprv sa na verejnosť dostal obal. Reakcie typu „Hodí sa vôbec k ich hudbe? Však je to ako pre atmosférickú metalovú kapelu.“ Nuž, SUFFOCATION si prakticky od začiatku robili čo chceli a atmosféru majú aj oni, hoci ju budujú výrazne extrémnejšími prostriedkami.

Koniec – koncov, predošlý „moderný“ a „deathcoreový“ námet vystihol apokalyptické témy „Pinnacle Of Bedlam“ veľmi dobre, a na novinke sa pomerne zdarne podarilo výtvarne spracovať temnotu mysterióznych tém. U mňa v poriadku, je pravda, že sme kdesi inde než za čias majstrovských diel Dana Seagravea, dodnes výnimočného umelca, ale tie skrátka patria čaru 90. rokov, kedy bol BDM nový. Dnes nie je, a je preto fajn, že sa o nejaké inovácie pokúša aj vo výtvarnej rovine, tu navyše bez všetkých obrazových a textových klišé, vďaka ktorým si medzi novými kapelami musím vyberať ako ešte nikdy.

Niekomu sa nepáčil zvuk – neviem, mne to hrá dobre, hĺbka, priestor, výraznosť. Možno príliš čisté a „moderné“? No, na „umelý“ zvuk sa viem sťažovať pri kope iných prípadov, tu proste počujem zvuk SUFFOCATION a je jedine dobre, že sa v ňom nestráca nič, čo túto skupinu robí legendou. Áno, skupinu, neberiem nejaké žundranie „sú už len svoj vlastný revival“. Z čias „Human Waste“ je tam stále Terrance, s ním Frank podľa toho, ako je na tom s časom, a Derek s trinástimi rokmi hrania už tiež nie je žiadne ucho. V kapele je dosť ľudí na to, aby mala zdravé skladateľské jadro a ten zvyšok sa vždy nejako kvalitne vyrieši. Eric a Charlie rozhodne majú na to, aby tu hrali.

„Mali by sa vykašlať na tvorbu nových skladieb a už len hrať koncerty s tými najlepšími zo starých čias.“ A to konkrétne prečo? To by ich akože malo baviť? Neboli by práve vtedy vlastným revivalom? Alebo kapelou, ktorá smutne dožíva z bývalej slávy, na jej koncerty chodia ľudia, síce dosť, ale len kvôli „Human Waste“ – „Despise The Sun“ ére? To by tá nová musela byť horšia, lenže nie je. Nehovoriac o tom, že hudobníkov z ľudí vo veľkej miere robí skladanie nových skladieb, to je vlastne ich zmysel, a nový materiál chcú ľuďom prezentovať. Alebo takto – netuším, či fanúšikov ROLLING STONES alebo OLYMPIC zaujímajú nové albumy jedných či druhých, mňa však nová tvorba SUFFOCATION zaujíma vždy, a aj má prečo.

Sú to totiž stále dosť dobrí hudobníci na to, aby si na nových albumoch držali úroveň, a „...Of The Dark Light“ je deväť skladieb – s jedným návratom k „Breeding The Spawn“ v „Epitaph Of The Credulous“ – vo forme, ktorá je proste dobrá, vyslovene reprezentačná. SUFFOCATION opäť urobili to, čo robia radi – v prvej sekunde, keď spustia svoj sofistikovaný sonický armagedon, je vám jasné, že sú to oni a nikto iný to ani byť nemôže, stovky skupín chcú hrať ako oni, stovky skupín urobia dobrú hudbu v tomto duchu, ale SUFFOCATION budú vždy iba oni, ich hudba, zvuk a všetko je ich erbom, ktorý na BDM bojovom poli rozoznáte z diaľky. Technický brutálny death metal, navyše s atmosférou, aká sa málokomu podarí.

Vyberané riffy, razantné tempá, agresívna energia, tlak. Atmosféra mohutného, nekonečného priestoru, zlovestne duniaca oddychovaním neznámych síl, ktoré je lepšie nebudiť z ich večného spánku. Vyšperkovaná krása v BDM surovosti. Mnoho pôsobivých harmónií, sóla, skladateľské a aranžérske majstrovstvo, ktoré sa tu postaralo o deväť vyrovnaných skladieb vysoko nadpriemernej kvality. A Frank Mullen, zakladateľ BDM growlu a dodnes jeho majster, ak nehľadáte len vyslovenú zverskosť, ale aj feeling, skoro až matematicky vyvážené frázovanie a v neposlednom rade to, že mu rozumieť. Bárs si aj na zrozumiteľnosť nepotrpím, u neho si ju vychutnávam, je to dokonalý deathmetalový vokalista. SUFFOCATION stále vedia hrať, skladať a prísť s nápadmi, hoci určite neriešia to, aby ich hudba bola nabitá prevratnými inováciami. Ani neviem, či by ma u nich bavili. Som veľmi spokojný a čakám, s čím prídu BROKEN HOPE, malo by byť veľmi dobre. Na body tu kašlem, ak by som vkuse chcel odvažovať subtílne číselné hodnoty, stal by som sa lekárnikom.